sobota, 18. marec 2017
Novinky

Mlieko rastie na poli

Mlieko rastie na poli

Čím sa líšia najúspešnejší chovatelia dojníc od „tých ostatných“? Každý kto sleduje tabuľky úžitkovosti mliečneho dobytka, si isto aspoň raz položil otázku: „Čo robia inak tí najlepší farmári a ako je možné, že na samom vrchole tabuliek mliečnej úžitkovosti sa až na výnimky držia stále rovnakí chovatelia?“

 

FAKTORY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ VÝŠKU MLIEČNEJ ÚŽITKOVOSTI

V literatúre  sa môžeme dočítať, že faktory, ktoré sa najviac podieľajú na dojivosti, môžeme rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Medzi vnútorné vplyvy patria napríklad chované plemeno, priemerný laktačný deň stáda a dĺžka medziobdobia, zdravie a kondícia zvierat, živá hmotnosť, vek pri prvom otelení a úroveň reprodukcie.

Medzi vplyvy vonkajšie potom radíme stavebné riešenie ustajnenia dojníc, použité ustajňovacie technológie a technológie kŕmenia, klimatické vplyvy, teplota, vlhkosť, svetlo, kvalita a množstvo vody a predovšetkým kŕmenie a výživa dojníc. Krmivá a ich kvalita sú navyše jedným z mála faktorov, ktoré môže chovateľ relatívne rýchlo a lacno zlepšiť. 

EXISTUJE „EKONOMICKÁ ÚŽITKOVOSŤ“?

Pod pojmom ekonomická úžitkovosť býva veľmi často prezentovaný názor, že nemá zmysel naháňať sa za množstvom mlieka, pretože pri vysokých úžitkovostiach dochádza k zlomu a zvýšené tržby za mlieko potom odčerpajú zvýšené náklady na kŕmenie. Pokiaľ si vezmeme na pomoc akékoľvek odborné publikácie, ako napr. „Správu o sledovaní ukazovateľov rentability výroby mlieka v ČR“, zistíme, že tomu tak úplne nie je. Naopak celkové náklady na 1 liter nadojeného mlieka sú pri úžitkovosti 7 – 8.000 litrov vyššie, než pri úžitkovosti 9 – 10.000 litrov o 0,04 €. Miera rentability je potom vyššia skoro o 9 %. Dá sa vtedy povedať, že celková výška úžitkovosti veľmi významne ovplyvňuje rentabilitu. Dochádza síce k miernemu nárastu nákladov na krmivá, predovšetkým na jadrové (koncentráty), v ostatných položkách sú naopak skoro vždy náklady nižšie.

KDE JE MOŽNÉ ZNÍŽIŤ NÁKLADY

Náklady na krmivá predstavujú najväčšiu položku a na celkových nákladoch na liter nadojeného mlieka sa podieľajú 43%mi. Pokiaľ sa pozrieme bližšie na jednotlivé druhy krmív, zistíme, že koncentráty sa podieľajú na celkových nákladoch na krmivo 62 % (0,085 €), objemové krmivá 30% (0,036 €), minerálne krmivá 6% (0,007 €)a pre zaujímavosť konzervačné prípravky necelými 2% (0,002 €). Zaujímavé je, že pokiaľ začnú chovatelia šetriť, zamerajú sa väčšinou v prvom rade na posledné menované položky, ktoré ale príliš priestoru k úsporám neposkytujú.

Do tejto chvíle to bolo o peniazoch, presnejšie povedané o nákladoch. Musíme sa ale tiež pozrieť, akým množstvom sa jednotlivé krmivá podieľajú na celkovej kŕmnej dávke, ako ovplyvňujú jej kvalitu a zloženie a akú majú variabilitu. Pokiaľ by sme si urobili štandardnú priemernú kŕmnu dávku, tak jadrové krmivá predstavujú asi 20% celkových krmív v pôvodnej sušine a objemové krmivá 80%. Jadrové krmivá sú na rozdiel od objemových pomerne stabilné a majú v zásade málo variabilné obsahy živín. Najčastejším problémom potom u nich býva kontaminácia plesňami a skladiskovými škodcami. Je tu možné podľa kolísania cien meniť niektoré druhy, napríklad sójový extrahovaný šrot za repkový, alebo chránenú repku, ale tieto úpravy nemajú taký veľký vplyv na mliečnu produkciu, alebo náklady. Výnimkou je ukazovateľ „spotreba jadrových krmív – koncentrátov na 1 liter vyprodukovaného mlieka“. Pokiaľ sa budeme držať zlatého pravidla, ktoré hovorí: „iba toľko, koľko je nutné“, bude sa spotreba pohybovať v intervale 280 – 400 g na liter mlieka.  Rozdiel v nákladoch môže byť vtedy aj 0,019 – 0,026 €, podľa ceny koncentrátov. Spotreba koncentrátov na 1 liter mlieka predovšetkým veľmi úzko súvisí s koncentráciou živín a kvalitou objemových krmív.

ZÁSADNÝ VPLYV NA RENTABILITU CHOVU A VEĽKOSŤ PRODUKCIE MLIEKA MAJÚ OBJEMOVÉ KRMIVÁ

Pokiaľ bolo u jadrových krmív povedané, že sú málo variabilné a majú pomerne štandardné obsahy živín, pre objemové krmivá to neplatí. V poľnohospodárskej praxi sa bežne stretávame s výbornými krmivami a na druhej strane materiálom, ktorý sa snáď ani krmivom nazvať nedá. Smutné je, že výroba oboch stojí peniaze. Objemové krmivá ovplyvňujú ekonomiku výroby mlieka už svojim vstupom do kŕmnej dávky, pretože aj náklad na ich výrobu je vysoko variabilný. Ako príklad si môžeme uviesť kukuričnú siláž, jej cenu a produkčnú účinnosť pri rôzne vysokých výnosoch a množstve pozbieraných a uchovaných živín.

Pri hodnotení kvality kukuričnej siláže je potreba sledovať niekoľko zásadných parametrov. Sú to sušina, obsah energie meraný v MJ NEL na kilogram sušiny, stráviteľnosť organickej hmoty, pretože časť siláže sú aj konzervované rastliny, nielen palice so zrnami, obsah škrobu a kvalita konzervačného procesu. Ďalším veľmi dôležitým parametrom, ktorý už priamo vstupuje do kalkulácie nákladov na liter mlieka, je cena kukuričnej siláže. (Tab1.)

MLIEKO RASTIE NA POLI

Keď si preštudujeme priloženú tabuľku, je vidieť, ako veľmi rozdielne výsledky je možné dosiahnuť už iba tým, že sa zvýši výnos. Priemer výnosu kukurice na siláž je v SR cca 32 – 35 ton/ha. Keď potom porovnáme farmárov, ktorí majú výnos okolo 25 ton z hektára a naopak tých, ktorí sú schopní vypestovať na 1 ha 45 ton a viac kvalitnej hmoty, sú rozdiely priam priepastné. Pokiaľ porovnáme variabilné náklady na tonu siláže, sú aj pri vysokej a drahšej intenzite ochrany rastlín takmer o tretinu nižšie. Dostatočne to ale nahradí podstatne vyšší výnos a vyprodukované množstvo energie a prepočítaná produkcia mlieka z 1 hektára je dvojnásobná. V tabuľke je zámerne použitý rozdielny obsah energie v MJ NEL, pretože pri vyššej intenzite ochrany a hnojení je spravidla aj vyššia koncentrácia energie v sušine siláže. Pokiaľ sa pri zbere navyše použije aj kvalitný konzervačný prípravok, je veľmi pravdepodobné, že energia sa ešte zvýši až o 0,5 MJ NEL na kg sušiny. Jednoduchým výpočtom potom dôjdeme k zaujímavému výsledku. Pokiaľ dojnica denne prijme cca 13 kg sušiny objemného krmiva a v každom kg bude o 0,5 NEL viac, má k dispozícii z rovnakého množstva krmiva viac o 6,5 MJ NEL. Pri potrebe približne 3,2 MJ NEL na 1 liter vyprodukovaného mlieka sú to 2 litre denného nádoja navyše. Z jedného hektára sa potom vyzbiera ďalších 6500 MJ NEL a to predstavuje cca 2000 litrov mlieka.

Podobne ako u kukurice je to aj u bielkovinových krmovín, ktoré sa zbierajú na senáž. Rozhodujúci pre obsah energie aj dusíku je termín a denná doba zberu. Pre hektárový výnos zmienených živín potom navyše skladba krmovín, prípadné hnojenie, ošetrovanie a počet sečiek.  Zatiaľ čo u kukuríc je kvasný proces pri zachovaní základných pravidiel pri zbere pomerne konštantný, u bielkovinových senáží sa nevhodnými technologickými postupmi, napríklad kontamináciou hlinou a prachom, zvyšuje riziko, že kvasný proces neprebehne optimálne. Ak pominieme straty dusíku a energie, dochádza veľmi často aj k nežiaducemu kvaseniu a rozkladu predovšetkým dusíku. Výsledkom je pokles kvalitného proteínu a rozklad na Amoniak a voľné aminokyseliny. Tomu je ale možné predísť striktným dodržovaním termínu a doby zberu, správnou technológiou zberu a v neposlednom rade použitím kvalitných konzervačných prípravkov. Najlepšie výsledky sú v súčasnej dobe dosahované použitím kombinácie niekoľkých kmeňov baktérií mliečneho kvasenia a sorbanu draselného. Baktérie zaistia kontinuálne okyslenie tvorbou predovšetkým kyseliny mliečnej a sorban obmedzí činnosť nežiaducich mikroorganizmov a zaistí následnú stabilitu.

ZÁVER

Kvalita objemových krmív je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré odlišujú najlepších chovateľov od priemerných. Pokiaľ sa podarí zvládnuť pestovanie, zaistiť vysoké výnosy hmoty aj živín a technológiu zberu na výbornej úrovni, je takmer isté, že sa dojnice odmenia zvýšenou produkciou mlieka, lepším zdravotným stavom aj reprodukciou. Výroba kvalitných krmív nie je drahšie a pri miernom zvýšení nákladov na pestovanie je možné výrazne znížiť náklady na výrobu energie a proteínu. Použitie kvalitných konzervačných prípravkov pomáha rozšíriť zberné okno, zaistí rýchly a optimálny pokles pH a vyššiu stabilitu krmiva. Sorban draselný potom tlmí rozvoj plesní a kvasiniek a vďaka tomu nespotrebujú tieto nežiaduce mikroorganizmy živiny v priebehu konzervácie a skladovania, a zostanú zachované pre bachorovú mikroflóru. Koncentrácia energie sa môže takto zvýšiť až o 0,5 MJ NEL na kg sušiny krmiva a to pri štandardnej kŕmnej dávke znamená zvýšenie denného nádoja až o 2 litre z objemového krmiva. Aby sme všetkým farmárom umožnili vyskúšať si tieto osvedčené konzervačné prípravky, február – marec 2017 predpredajnú akciu, kedy je možné objednávať konzervačné prípravky s výraznou zľavou. Pre bližšie informácie kontaktujte prosím svojho Sano odborného poradcu.

TABUĽKA: Porovnanie rôznej úrovne výnosov, nákladov na pestovanie a výnosu energie z 1ha kukurice na siláž

Výnos

t/ha

25

35

45

Obsah sušiny

% sušiny

33

33

33

Straty sušiny

%

13

13

13

Výnos po zohľadnení strát

t krmiva/ha

22

30

39

Koncentrácia energie

MJ NEL/kg sušiny

5,5

6

6,5

Produkcia energie

MJ NEL/ha

39567

60390

83870

Produkcia mlieka z energie na 1 ha

litrov

12365

18872

26209

Náklady

 

 

 

 

Ochrana rastlín - intenzita

 

nízka

stredná

vysoká

Variabilné náklady celkom

€/ha

731

855

963

Variabilné náklady na jednotku energie

€/10 MJ NEL

0,184 €

0,141 €

0,114 €

Variabilné náklady na tonu čerstvej hmoty

€/t

33,48 €

28,00 €

24,60 €

Zdroj: farmprofit.cz/silomais.html

Stiahnuť dokument

Kontaktujte nás

Sano - Moderná výživa zvierat s.r.o.
+4212 653 16 570
+4212 654 21 983
Dlhé Diely I. 23/a
841 04 Bratislava
Slovensko