Nielen výživa ovplyvňuje produktivitu Vašich zvierat

Aktuálna situácia v chove dojníc je momentálne veľmi zložitá, nakoľko všetkých chovateľov postihlo kruté obdobie nízkych výkupných cien mlieka. Nízke výkupné ceny sú zapríčinené viacerými faktormi, ktoré vplývajú na trh s mliekom. Ešte všetci máme v pamäti mliečnu krízu z rokov 2008 - 2009 a už je tu ďalšia, ktorá ohrozuje existenciu našich chovov. Treba sa dôkladne zamyslieť nad tým, aké ponaučenie si zoberieme z tohto obdobia.

Ak si z aktuálnej situácie nezoberieme adekvátne ponaučenie a berieme skutkový stav, že ho musíme „iba akosi prežiť“, neodkryjeme vlastné rezervy a nezačneme niečo robiť lepšie a ekonomickejšie, aby sme v budúcnosti boli ešte lepší a pripravenejší, tak sa musí žiaľ stať to, že jednoducho takúto záťaž finančne nevydržíme. Aj v prírode platí, že organizmus, ktorý nerastie a nerozvíja sa starne a neskôr hynie. 

Je isté, že aj aktuálna mliečna kríza raz pominie, a je len na nás ako sa dokážeme s tou súčasnou vysporiadať a ako sa pripravíme na tú ďalšiu, ktorá zaiste za nejaký ten čas opäť príde.

Pre niektorých je možno príprava na krízu len vytvorenie si finančnej rezervy a počas krízy zníženie nákladov na minimum, a to aj za cenu nižšej produkcie mlieka. Veď výpadok z tržieb sa nahradí z vytvorenej rezervy. Ale len málo kto sa už zamýšľa nad dôsledkami, ktoré nám šetrenie spôsobí na reprodukcii, zdraví súčasného produkčného stáda a už vôbec sa nezamýšľa nad tým, ktoré ešte len rastie. Preto takýto chovateľ nielenže ťažko prežije krízu, ale ešte aj obdobie po nej bude mať tým pádom oveľa ťažie. Pevne verím že Vy takto neuvažujete a už teraz máte presne naplánované ako budete vyrábať mlieko aj naďalej.

Nechcem sa v tomto článku venovať konkrétnym ukazovateľom, ktoré ovplyvňujú ekonomiku výroby mlieka, pretože zaiste každý zootechnik vie, že musí mať nízku brakáciu, dobrú ,,somatiku“ a v neposlednom rade fungujúcu reprodukciu. Každý výživár zase vie, že potrebuje dobrú kvalitu objemových krmív a musí zodpovedne zostavovať kŕmne dávky, aby sa neplytvalo už aj tak drahými krmivami. Zaiste si každý vyhodnocuje aj ekonomický efekt nakupovaných skrmovaných krmív a kŕmnych aditív, a že investície do technológii sú efektívne a dlhodobo plánované s vopred vypočítanou návratnosťou.

Preto by som sa v tomto článku chcel radšej venovať niektorým populačným ochoreniam hovädzieho dobytka, ktoré aj napriek veľkej snahe všetkých zainteresovaných môžu vážne ovplyvniť výsledky ich dlhodobého úsilia .

Jedným z nich je Paratuberkulóza, ktorá je rozšírená po celom svete. Z vedeckých výskumov je známe, že je to úplne bežné ochorenie prežúvavcov aj u nás v strednej Európe. Taktiež je žiaľ nemenej známe, že v okolitých krajinách ako Česká republika, či Maďarsko sa problematike tejto choroby prikladá väčšia vážnosť, ako tu na Slovensku.

Paratuberkulóza je bakteriálne ochorenie prežúvavcov, spôsobené baktériou Mycobacterium avium subsp. Je to nevyliečiteľné ochorenie čreva, preto je dôležité, aby sme ho včasne rozpoznali a zabránili jeho ďalšiemu šíreniu. Prvé príznaky tohto ochorenia sa môžu prejaviť 3 až 6 rokov po nákaze a prejavujú sa spočiatku poklesom produkcie mlieka v priemere o 10 %, nízkou pôrodnou hmotnosťou teliat, neskôr chudnutím aj napriek dobrej žravosti, nasleduje hnačka až nakoniec smrť zvieraťa. Je zaujímavé, že ochorenie nie je sprevádzané žiadnou teplotou, väčšinou zostáva neodhalené a pretože je priebeh pomalý, zvieratá sú vyradené z chovu z iných dôvodov, akými sú reprodukcia, úžitkovosť a podobne.

Hlavnou cestou vstupu baktérie do organizmu zvieraťa je jeho tráviaci trakt (z trusu nakazeného zvieraťa), kde táto choroba spôsobuje aj najväčšie škody, no nakaziť sa môžu aj ešte nenarodené mláďatá intrauterinne. Po narodení sa nákaza šíri mledzivom a mliekom. Na infekciu sú výrazne citlivejšie mladšie zvieratá do veku jedného roka. Tu treba poznamenať, že ochorenie dokážu šíriť len kravy staršie ako dva roky, preto je oddelenie mladého dobytka od stáda pri tomto ochorení nevyhnutnosťou.

Takéto ochorenie má veľmi výrazný vplyv na ekonomiku výroby mlieka, nakoľko má priamy vplyv na jeho produkciu, a keďže je nevyliečiteľné, tak výrazne ovplyvňuje i zdravie a brakáciu Vášho celého stáda, i keď Vy to tak možní nevnímate. Zvieratá podozrivé na paratuberkulózu sú len špička ľadovca, pretože príznaky sú veľmi nešpecifické a nespoľahlivé. Najspoľahlivejšie odhalenie tohto ochorenia sú laboratórne metódy, ktoré vedia určiť toto ochorenie z mlieka, krvi ale i z výkalov.

Aby sa zabránilo nákaze chovu paratuberkulózou, je potrebný dôsledný monitoring tohto ochorenia. Ak je už prítomnosť paratubery v chove dokázaná, treba zaviesť súbor opatrení, ktoré budú prenos tohto ochorenia minimalizovať. Príklad môžem uviesť čo možno najvčasnejšie oddelenie matky od teľaťa a zabránie kontaktu mladého dobytka so zvyškom stáda. Zvieratá nakazené paratuberkulózou z chovu nekompromisne vyraďte.

Ďalším, nie menej závažným ochorením vyskytujúcim sa často v našich mliečnych stádach je BVD- bovine viral diarrhea - vírusová hnačka hovädzieho dobytka. 

BVD je pre ekonomiku v chovoch hovädzieho dobytka významným ochorením. Vírus BVD spôsobuje dve ochorenia respiračného ako aj tráviaceho traktu, komplexne označované aj ako slizničná choroba. Infekcie vyvolané vírusom BVD sú príčinou značných ekonomických strát v chovoch hovädzieho dobytka na celom svete.

Podieľajú sa na ekonomických stratách v produkcii hovädzieho mäsa, nižšej úžitkovosti dojníc, tým pádom menej príjmov z mlieka, nižším počtom odchovávaných teliat a zvýšenými nákladmi na liečbu iných ochorení, ktoré sa u zvierat prejavia v dôsledku vírusom BVD vyvolanej imunosupresie. Ochorenie postihuje v najväčšej miere sliznice tráviaceho i respiračného traktu s doprovodnými príznakmi hnačiek a zápalov slizníc. Vírus BVD je schopný prestupovať placentou infikovaných teľných kráv. V závislosti na štádiu gravidity poškodzuje vyvíjajúci sa plod a vyvoláva poruchy reprodukcie. V rannej fáze gravidity je príčinou resorpcie embryí, v neskoršej fáze gravidity spôsobuje zmetanie.

Existujú 2 spôsoby, akými sa dá s BVD bojovať. Buď je to vakcinácia všetkých zvierat, ktorá je však ekonomicky náročnejšia a žiadna štúdia doposiaľ nedokázala jej 100% efektívnosť, alebo identifikovaním a vyradením víronosičov z chovu, a tým pádom zabránením prísunu ďalších zvierat do chovu. Táto metóda je síce náročnejšia, avšak v súčasnosti už existuje certifikovaná metodika na ozdravovanie hovädzieho dobytka od BVD, pomocou ktorej sa dá tento vírus v chove eliminovať. Podľa mojich skúseností má väčšina slovenských chovov v krvi protilátky na toto ochorenie. Je na zamyslenie, či s ním budeme bojovať, alebo sa naďalej tváriť, že nás sa tento problém netýka a budeme plakať nad vysokým úhynom teliat.

Existuje množstvo ďalších ochorení, ktoré sa vyskytujú u hovädzieho dobytka, no našťastie sú aj také, ktoré sa nám z chovov už podarilo takmer eliminovať. Takýmto je napríklad tuberkulóza.

V súčasnosti niektoré chovy finalizujú ozdravné programy na IBR, preto by sme si mali stanoviť aj ďalšie ciele, akými sú eliminácia BVD a Paratuberkulózy.

Nakoľko len zdravé stáda s dobrou výživou a  kvalitným prostredím nám budú prinášať zisk, neberme túto problematiku na ľahkú váhu. V zdravom chove majitelia už nebudú musieť uvažovať o šetrení, ale radšej o investíciách do ďalšieho rozvoja svojho chovu.